<?xml version="1.0"?>
<feed xmlns="http://www.w3.org/2005/Atom" xml:lang="eu">
		<id>https://didakteka.santurtzieus.com/index.php?action=history&amp;feed=atom&amp;title=Ebaluazio_kuantitatiboa</id>
		<title>Ebaluazio kuantitatiboa - Berrikuspenen historia</title>
		<link rel="self" type="application/atom+xml" href="https://didakteka.santurtzieus.com/index.php?action=history&amp;feed=atom&amp;title=Ebaluazio_kuantitatiboa"/>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="https://didakteka.santurtzieus.com/index.php?title=Ebaluazio_kuantitatiboa&amp;action=history"/>
		<updated>2026-08-18T16:17:03Z</updated>
		<subtitle>Wikiko orri honen berrikuspenen historia</subtitle>
		<generator>MediaWiki 1.24.1</generator>

	<entry>
		<id>https://didakteka.santurtzieus.com/index.php?title=Ebaluazio_kuantitatiboa&amp;diff=3652&amp;oldid=prev</id>
		<title>nork: Abel noiz: 09:00, 14 Azaroa 2007</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="https://didakteka.santurtzieus.com/index.php?title=Ebaluazio_kuantitatiboa&amp;diff=3652&amp;oldid=prev"/>
				<updated>2007-11-14T09:00:14Z</updated>
		
		<summary type="html">&lt;p&gt;&lt;/p&gt;
&lt;table class='diff diff-contentalign-left'&gt;
				&lt;col class='diff-marker' /&gt;
				&lt;col class='diff-content' /&gt;
				&lt;col class='diff-marker' /&gt;
				&lt;col class='diff-content' /&gt;
				&lt;tr style='vertical-align: top;'&gt;
				&lt;td colspan='2' style=&quot;background-color: white; color:black; text-align: center;&quot;&gt;←Berrikuspen zaharragoa&lt;/td&gt;
				&lt;td colspan='2' style=&quot;background-color: white; color:black; text-align: center;&quot;&gt;09:00, 14 Azaroa 2007(e)ko berrikuspena&lt;/td&gt;
				&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;14. lerroa:&lt;/td&gt;
&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;14. lerroa:&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f9f9f9; color: #333333; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #e6e6e6; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Ebaluazio kuantitabiboaren mugak ere azpimarratzekoak dira: zenbagarriak diren aldagaien diagnostikora mugatzea; emaitzen izari estatikoa: arrakasta akademikoari dagozkion momentuan momentuko trebetasunen ebaluazioa egin izana, e.a.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f9f9f9; color: #333333; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #e6e6e6; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Ebaluazio kuantitabiboaren mugak ere azpimarratzekoak dira: zenbagarriak diren aldagaien diagnostikora mugatzea; emaitzen izari estatikoa: arrakasta akademikoari dagozkion momentuan momentuko trebetasunen ebaluazioa egin izana, e.a.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f9f9f9; color: #333333; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #e6e6e6; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f9f9f9; color: #333333; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #e6e6e6; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color:black; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Ebaluazio kuantitatiboaren paradigman [[Ebaluazio &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;sumatiboa&lt;/del&gt;|ebaluazio sumatiboa]] dugu. Horrez gain, beste zenbait kontzeptu ere badira , nahiz momentuz jorratuko ez ditugun. Horretarako, ikus aipatu lanak (Briz, 1998:121-122; Etxague, 1994:301-302). &amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color:black; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Ebaluazio kuantitatiboaren paradigman [[Ebaluazio&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;-motak#Ebaluazio_sumatiboa&lt;/ins&gt;|ebaluazio sumatiboa]] dugu. Horrez gain, beste zenbait kontzeptu ere badira , nahiz momentuz jorratuko ez ditugun. Horretarako, ikus aipatu lanak (Briz, 1998:121-122; Etxague, 1994:301-302). &amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f9f9f9; color: #333333; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #e6e6e6; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f9f9f9; color: #333333; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #e6e6e6; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f9f9f9; color: #333333; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #e6e6e6; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Paradigma honetako ebaluazio-tresnen diseinurako, ikus Alderson et. al. (1995). Bertan, hizkuntza-azterketen elaboraziorako irizpideak, baliabideak eta hainbat adibide eskaintzen dira.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f9f9f9; color: #333333; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #e6e6e6; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Paradigma honetako ebaluazio-tresnen diseinurako, ikus Alderson et. al. (1995). Bertan, hizkuntza-azterketen elaboraziorako irizpideak, baliabideak eta hainbat adibide eskaintzen dira.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;/table&gt;</summary>
		<author><name>Abel</name></author>	</entry>

	<entry>
		<id>https://didakteka.santurtzieus.com/index.php?title=Ebaluazio_kuantitatiboa&amp;diff=3651&amp;oldid=prev</id>
		<title>nork: Abel noiz: 08:59, 14 Azaroa 2007</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="https://didakteka.santurtzieus.com/index.php?title=Ebaluazio_kuantitatiboa&amp;diff=3651&amp;oldid=prev"/>
				<updated>2007-11-14T08:59:31Z</updated>
		
		<summary type="html">&lt;p&gt;&lt;/p&gt;
&lt;table class='diff diff-contentalign-left'&gt;
				&lt;col class='diff-marker' /&gt;
				&lt;col class='diff-content' /&gt;
				&lt;col class='diff-marker' /&gt;
				&lt;col class='diff-content' /&gt;
				&lt;tr style='vertical-align: top;'&gt;
				&lt;td colspan='2' style=&quot;background-color: white; color:black; text-align: center;&quot;&gt;←Berrikuspen zaharragoa&lt;/td&gt;
				&lt;td colspan='2' style=&quot;background-color: white; color:black; text-align: center;&quot;&gt;08:59, 14 Azaroa 2007(e)ko berrikuspena&lt;/td&gt;
				&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;2. lerroa:&lt;/td&gt;
&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;2. lerroa:&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f9f9f9; color: #333333; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #e6e6e6; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Ebaluazio kuantitatiboaren helburua izate, objektu edo gertaerei buruzko balio-juzkuak egitea da. Oro har, juzku horiek numerikoak dira. Hemen funtsezkoena da ebaluazio-prozesuan ahal denik eta objektibotasunik handiena lortzea: emaitzek baliagarriak eta fidagarriak behar dute izan eta datuak jasotzeko prozesua oso kontrolatua.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f9f9f9; color: #333333; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #e6e6e6; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Ebaluazio kuantitatiboaren helburua izate, objektu edo gertaerei buruzko balio-juzkuak egitea da. Oro har, juzku horiek numerikoak dira. Hemen funtsezkoena da ebaluazio-prozesuan ahal denik eta objektibotasunik handiena lortzea: emaitzek baliagarriak eta fidagarriak behar dute izan eta datuak jasotzeko prozesua oso kontrolatua.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f9f9f9; color: #333333; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #e6e6e6; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f9f9f9; color: #333333; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #e6e6e6; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color:black; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Horrela, paradigma hori kontuan harturik, oso ohikoak dira errendimenduaren ebaluazioa egiteko tresna kuantitatiboak, besteak beste, froga objektiboak, quiz erako frogak, ahozkoak &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;¾azalpena&lt;/del&gt;, eztabaida, &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;elkarrizketa¾ &lt;/del&gt;edo idatziak &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;¾saiakera&lt;/del&gt;, arazoa, galderak, &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;zirriborroa¾&lt;/del&gt;. Froga &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;guzti &lt;/del&gt;horiek ebaluatzeko irizpide objektibo eta esplizituak dituzte eta horien erlazioan neurri numerikoa edo kalifikazioa. Ebaluatutako tasunaren menderetze-mailaren arabera kalifikazioak gora edo behera egingo du. &amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color:black; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Horrela, paradigma hori kontuan harturik, oso ohikoak dira errendimenduaren ebaluazioa egiteko tresna kuantitatiboak, besteak beste, froga objektiboak, &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;''&lt;/ins&gt;quiz&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;'' &lt;/ins&gt;erako frogak, ahozkoak &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;-azalpena&lt;/ins&gt;, eztabaida, &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;elkarrizketa- &lt;/ins&gt;edo idatziak &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;-saiakera&lt;/ins&gt;, arazoa, galderak, &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;zirriborroa-&lt;/ins&gt;. Froga horiek &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;guztiek &lt;/ins&gt;ebaluatzeko irizpide objektibo eta esplizituak dituzte eta horien erlazioan neurri numerikoa edo kalifikazioa. Ebaluatutako tasunaren menderetze-mailaren arabera kalifikazioak gora edo behera egingo du. &amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f9f9f9; color: #333333; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #e6e6e6; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f9f9f9; color: #333333; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #e6e6e6; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f9f9f9; color: #333333; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #e6e6e6; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Ebaluazio-molde honek kritikak jaso ditu hainbat alderditatik. Horrek paradigmak garatu dituen tresnak zuhur eta zorrotz erabiltzea eskatzen du, nahiz tresnen erabilgarritasuna ere frogatua dagoen. Hona hemen kritikak: &amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f9f9f9; color: #333333; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #e6e6e6; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Ebaluazio-molde honek kritikak jaso ditu hainbat alderditatik. Horrek paradigmak garatu dituen tresnak zuhur eta zorrotz erabiltzea eskatzen du, nahiz tresnen erabilgarritasuna ere frogatua dagoen. Hona hemen kritikak: &amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;22. lerroa:&lt;/td&gt;
&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;22. lerroa:&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f9f9f9; color: #333333; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #e6e6e6; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;*ALDERSON, J.C.; CLAPHAM, C. eta WALL, D. (1995): Language Test Constrution and Evaluation. Cambridge, Cambridge University Press (Espaineraz: Exámenes de idiomas. Elaboración y elaboración. Cambridge, Cambridge University Press, 1998)&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f9f9f9; color: #333333; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #e6e6e6; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;*ALDERSON, J.C.; CLAPHAM, C. eta WALL, D. (1995): Language Test Constrution and Evaluation. Cambridge, Cambridge University Press (Espaineraz: Exámenes de idiomas. Elaboración y elaboración. Cambridge, Cambridge University Press, 1998)&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f9f9f9; color: #333333; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #e6e6e6; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;*BRIZ, E. (1998): “La evaluación en el área de lengua y literatura”, in A. Mendoza (ed.),1998: ''Conceptos clave en didáctica de la lengua y la literatura''. Barcelona, SEDLL, ICE Universitat de Barcelona, Horsori.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f9f9f9; color: #333333; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #e6e6e6; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;*BRIZ, E. (1998): “La evaluación en el área de lengua y literatura”, in A. Mendoza (ed.),1998: ''Conceptos clave en didáctica de la lengua y la literatura''. Barcelona, SEDLL, ICE Universitat de Barcelona, Horsori.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color:black; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;*ETXAGUE, X. (1994): “Ikastetxerantz orientaturiko ebaluaketa” in P. Ayerbe eta Xabier Etxague (1994): ''Irakatsi, berrituz''. Donostia, PAX /EHU-UPV&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f9f9f9; color: #333333; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #e6e6e6; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f9f9f9; color: #333333; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #e6e6e6; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f9f9f9; color: #333333; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #e6e6e6; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;[[Kategoria:Ebaluazioa]]&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f9f9f9; color: #333333; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #e6e6e6; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;[[Kategoria:Ebaluazioa]]&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;/table&gt;</summary>
		<author><name>Abel</name></author>	</entry>

	<entry>
		<id>https://didakteka.santurtzieus.com/index.php?title=Ebaluazio_kuantitatiboa&amp;diff=3649&amp;oldid=prev</id>
		<title>nork: Abel noiz: 08:56, 14 Azaroa 2007</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="https://didakteka.santurtzieus.com/index.php?title=Ebaluazio_kuantitatiboa&amp;diff=3649&amp;oldid=prev"/>
				<updated>2007-11-14T08:56:25Z</updated>
		
		<summary type="html">&lt;p&gt;&lt;/p&gt;
&lt;table class='diff diff-contentalign-left'&gt;
				&lt;col class='diff-marker' /&gt;
				&lt;col class='diff-content' /&gt;
				&lt;col class='diff-marker' /&gt;
				&lt;col class='diff-content' /&gt;
				&lt;tr style='vertical-align: top;'&gt;
				&lt;td colspan='2' style=&quot;background-color: white; color:black; text-align: center;&quot;&gt;←Berrikuspen zaharragoa&lt;/td&gt;
				&lt;td colspan='2' style=&quot;background-color: white; color:black; text-align: center;&quot;&gt;08:56, 14 Azaroa 2007(e)ko berrikuspena&lt;/td&gt;
				&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;1. lerroa:&lt;/td&gt;
&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;1. lerroa:&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color:black; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color:black; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;{{Ebaluazioa}}&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f9f9f9; color: #333333; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #e6e6e6; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Ebaluazio kuantitatiboaren helburua izate, objektu edo gertaerei buruzko balio-juzkuak egitea da. Oro har, juzku horiek numerikoak dira. Hemen funtsezkoena da ebaluazio-prozesuan ahal denik eta objektibotasunik handiena lortzea: emaitzek baliagarriak eta fidagarriak behar dute izan eta datuak jasotzeko prozesua oso kontrolatua.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f9f9f9; color: #333333; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #e6e6e6; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Ebaluazio kuantitatiboaren helburua izate, objektu edo gertaerei buruzko balio-juzkuak egitea da. Oro har, juzku horiek numerikoak dira. Hemen funtsezkoena da ebaluazio-prozesuan ahal denik eta objektibotasunik handiena lortzea: emaitzek baliagarriak eta fidagarriak behar dute izan eta datuak jasotzeko prozesua oso kontrolatua.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f9f9f9; color: #333333; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #e6e6e6; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f9f9f9; color: #333333; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #e6e6e6; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;14. lerroa:&lt;/td&gt;
&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;14. lerroa:&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f9f9f9; color: #333333; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #e6e6e6; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Ebaluazio kuantitabiboaren mugak ere azpimarratzekoak dira: zenbagarriak diren aldagaien diagnostikora mugatzea; emaitzen izari estatikoa: arrakasta akademikoari dagozkion momentuan momentuko trebetasunen ebaluazioa egin izana, e.a.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f9f9f9; color: #333333; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #e6e6e6; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Ebaluazio kuantitabiboaren mugak ere azpimarratzekoak dira: zenbagarriak diren aldagaien diagnostikora mugatzea; emaitzen izari estatikoa: arrakasta akademikoari dagozkion momentuan momentuko trebetasunen ebaluazioa egin izana, e.a.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f9f9f9; color: #333333; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #e6e6e6; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f9f9f9; color: #333333; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #e6e6e6; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color:black; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Ebaluazio kuantitatiboaren paradigman ebaluazio sumatiboa dugu &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;(ikus 2.3.1. Ebaluazio sumatiboa atala)&lt;/del&gt;. Horrez gain, beste zenbait kontzeptu ere badira , nahiz &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;hemen &lt;/del&gt;jorratuko ez ditugun&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;. laburbilduko&lt;/del&gt;. Horretarako, ikus aipatu lanak (Briz, 1998:121-122; Etxague, 1994:301-302). &amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color:black; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Ebaluazio kuantitatiboaren paradigman &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[[Ebaluazio sumatiboa|&lt;/ins&gt;ebaluazio sumatiboa&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;]] &lt;/ins&gt;dugu. Horrez gain, beste zenbait kontzeptu ere badira , nahiz &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;momentuz &lt;/ins&gt;jorratuko ez ditugun. Horretarako, ikus aipatu lanak (Briz, 1998:121-122; Etxague, 1994:301-302). &amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f9f9f9; color: #333333; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #e6e6e6; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f9f9f9; color: #333333; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #e6e6e6; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f9f9f9; color: #333333; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #e6e6e6; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Paradigma honetako ebaluazio-tresnen diseinurako, ikus Alderson et. al. (1995). Bertan, hizkuntza-azterketen elaboraziorako irizpideak, baliabideak eta hainbat adibide eskaintzen dira.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f9f9f9; color: #333333; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #e6e6e6; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Paradigma honetako ebaluazio-tresnen diseinurako, ikus Alderson et. al. (1995). Bertan, hizkuntza-azterketen elaboraziorako irizpideak, baliabideak eta hainbat adibide eskaintzen dira.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color:black; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color:black; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;==Bibliografia==&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color:black; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color:black; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;*ALDERSON, J.C.; CLAPHAM, C. eta WALL, D. (1995): Language Test Constrution and Evaluation. Cambridge, Cambridge University Press (Espaineraz: Exámenes de idiomas. Elaboración y elaboración. Cambridge, Cambridge University Press, 1998)&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color:black; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;*BRIZ, E. (1998): “La evaluación en el área de lengua y literatura”, in A. Mendoza (ed.),1998: ''Conceptos clave en didáctica de la lengua y la literatura''. Barcelona, SEDLL, ICE Universitat de Barcelona, Horsori.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f9f9f9; color: #333333; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #e6e6e6; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f9f9f9; color: #333333; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #e6e6e6; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f9f9f9; color: #333333; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #e6e6e6; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;[[Kategoria:Ebaluazioa]]&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f9f9f9; color: #333333; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #e6e6e6; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;[[Kategoria:Ebaluazioa]]&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;/table&gt;</summary>
		<author><name>Abel</name></author>	</entry>

	<entry>
		<id>https://didakteka.santurtzieus.com/index.php?title=Ebaluazio_kuantitatiboa&amp;diff=2995&amp;oldid=prev</id>
		<title>nork: Abel noiz: 07:42, 29 Maiatza 2007</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="https://didakteka.santurtzieus.com/index.php?title=Ebaluazio_kuantitatiboa&amp;diff=2995&amp;oldid=prev"/>
				<updated>2007-05-29T07:42:45Z</updated>
		
		<summary type="html">&lt;p&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;&lt;b&gt;Orri berria&lt;/b&gt;&lt;/p&gt;&lt;div&gt;&lt;br /&gt;
Ebaluazio kuantitatiboaren helburua izate, objektu edo gertaerei buruzko balio-juzkuak egitea da. Oro har, juzku horiek numerikoak dira. Hemen funtsezkoena da ebaluazio-prozesuan ahal denik eta objektibotasunik handiena lortzea: emaitzek baliagarriak eta fidagarriak behar dute izan eta datuak jasotzeko prozesua oso kontrolatua.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Horrela, paradigma hori kontuan harturik, oso ohikoak dira errendimenduaren ebaluazioa egiteko tresna kuantitatiboak, besteak beste, froga objektiboak, quiz erako frogak, ahozkoak ¾azalpena, eztabaida, elkarrizketa¾ edo idatziak ¾saiakera, arazoa, galderak, zirriborroa¾. Froga guzti horiek ebaluatzeko irizpide objektibo eta esplizituak dituzte eta horien erlazioan neurri numerikoa edo kalifikazioa. Ebaluatutako tasunaren menderetze-mailaren arabera kalifikazioak gora edo behera egingo du. &lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Ebaluazio-molde honek kritikak jaso ditu hainbat alderditatik. Horrek paradigmak garatu dituen tresnak zuhur eta zorrotz erabiltzea eskatzen du, nahiz tresnen erabilgarritasuna ere frogatua dagoen. Hona hemen kritikak: &lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
*Ebaluatzaileak frogen diseinuari, aplikazioaren eta emaitzen interpretazioari denbora luzea eman behar die.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
*Ikasleak, bere errealitatetik kanpoko ebaluazioaren aurrean, jarrera pasiboa hartzera jotzen du.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
*Alderdi ideologikotik leporatu zaio bere jarduna pertsonen aukeraketan, titulazioan edo kalifikazioan ardaztea, laguntza- eta hobekuntza-prozesuetan baino areago.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Ebaluazio kuantitabiboaren mugak ere azpimarratzekoak dira: zenbagarriak diren aldagaien diagnostikora mugatzea; emaitzen izari estatikoa: arrakasta akademikoari dagozkion momentuan momentuko trebetasunen ebaluazioa egin izana, e.a.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Ebaluazio kuantitatiboaren paradigman ebaluazio sumatiboa dugu (ikus 2.3.1. Ebaluazio sumatiboa atala). Horrez gain, beste zenbait kontzeptu ere badira , nahiz hemen jorratuko ez ditugun. laburbilduko. Horretarako, ikus aipatu lanak (Briz, 1998:121-122; Etxague, 1994:301-302). &lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Paradigma honetako ebaluazio-tresnen diseinurako, ikus Alderson et. al. (1995). Bertan, hizkuntza-azterketen elaboraziorako irizpideak, baliabideak eta hainbat adibide eskaintzen dira.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
[[Kategoria:Ebaluazioa]]&lt;/div&gt;</summary>
		<author><name>Abel</name></author>	</entry>

	</feed>